Naučiť sa, ako funguje nervová sústava sa dá pekne z obrázka, rozprávania aj diktovania dôležitých údajov do zošita. V rámci nášho programu Zážitkovo, ktorý je pravidelnou súčasťou neškoláckeho vyučovania, sme si však povedali, že na to pôjdeme inak.
Deti sa zmenili na neuróny, ktoré vybiehali do rôznych končatín, kde zbierali nezrozumiteľné podnety a bleskurýchlo ich nosili do mozgu. Tu podnety rozšifrovali a priraďovali ku správnym zmyslom. Každý podnet (obrázok) bol zrozumiteľný až keď sa spojil so svojou druhou polovicou a často sa jeden podnet hodil ku viacerým zmyslom (maják na sanitke aj počujeme aj vidíme).
Rozdeľovačka
Táto aktivita sa najlepšie hrá v tímoch, preto sme deti najprv rozdeľovali do skupín. Aby sme si potrénovali matematiku aj logiku, každý dostal jeden z papierikov na ktorých bolo označenie I, II, III, IIII a deti museli prísť na to, kto je s kým v neurónovom tíme. Máme radi rozdeľovačky, ktoré majú aj inú pridanú hodnotu ako len deti rozdeliť.
Makačka
Hoci som deťom nepovedala, že súťažíme, za akých podmienok a kto vyhrá, behali ako odušu. Ich úloha bola “čo najrýchlejšie vyzbierať a správne roztriediť podnety”. Behali nadoraz preto, že sme sa povzbudzovali, priebežne hlásili, koľko ešte máme času a preto, že boli naozaj hrdými neurónmi, ktoré nesú dôležitú informáciu do mozgu. Toto ich prevtelenie sa do sveta neurónov som zabezpečila príbehom malého neuróniku, ktorý zachránil život chlapca, keď včas ohlásil dotyk s horúcim hrncom.
Vzdávačka
Nie pri každej aktivite sa všetci rovnako bavia, pracujú či sústredia. A práve to niekedy vytvára zaujímavé situácie. Jeden chlapčenský tím si náladovo nesadol – jeden z trojice makal, druhý to úplne vzdal a tretí sa stal pozorovateľom. Povzbudzovanie tu nezabralo a hrozilo, že hra pre nich nedopadne najlepšie (hlavne pre toho snaživca). Dobré uši a srdcia členov susedného tímu však všetko zmenili. Jeden neškolák a neškoláčka si všimli čo sa deje u susedov a nebolo im príjemné vidieť a počuť, ako je ich kamoš osamotený. Rozhodli sa preto, že susedom pomôžu. Vyhral vďaka tomu chlapčenský tím? Vôbec nie! Nadšený ale osamotený chlapec však získal parťákov a pozorovateľ sa zapojil, keď videl toľko nadšenia.
Porovnávačka
Vďaka tomu, že úloha nemala jediné riešenie, vznikol skvelý priestor na diskusiu. Ktorý podnet patrí pod ktorý zmysel? Prečo je to tak a prečo aj inak? Neškoláci sa nedozvedali správne odpovede odo mňa – sprievodcu, ale od spolužiakov.
Vzdelávačka
Debatovali a argumentovali a naučili sa toho oveľa viac, ako v lavici. Napríklad ako funguje nervová sústava, že veci nie sú jasné na prvý pohľad, aké máme zmysly a aké podnety k nim patria. Formulovali svoje názory a vysvetľovali ich spolužiakom, pomáhali si a učili sa pracovať tímovo. Dokázali pracovať aj v zúfalej situácii, prejavili empatiu a vzájomnú pomoc a zažili si skvelý pocit, keď niekto pomôže im. To všetko v exteriéri, obklopení jesennou prírodou a na čerstvom vzduchu. Toto učenie sa by nebolo možné bez zážitku (hry) a následnej reflexie, kde deti samé dokázali pomenovať informácie, úvahy aj múdra, ktoré by sa sťažka učili len z učebnice.
Práve takýmto aktivitám vďačíme za komplexný rozvoj našich neškolákov a neškoláčiek.
Materiálovo ďakujeme zasa Nadácii mesta Bratislava, ktorá nás v programoch Zážitkovo a Expedícia podporuje.