Ako je možné, že zvedavý, akčný bádateľ, ktorý sa celé prázdniny tešil do školy, po niekoľkých mesiacoch v triede stráca iskru? Nechce chodiť do školy, domáce úlohy sú boj, učenie ho nebaví a škola je “otrava”? Táto strata motivácie je reakciou na formu, akou by sa deti v škole “mali” učiť. Aby sme nezničili ich túžbu po objavovaní a rozvíjali ich zvedavosť, v Neškole formu vzdelávania prispôsobujeme potrebám detí.
Bezpečné prostredie
Dieťa potrebuje okolo seba ľudí, s ktorými sa cíti dobre, komunikujú s ním partnersky, sú autentickí a môže im veriť. Ľudia, ktorí ho nebudú trestať za chyby, známkovať a škatuľkovať. Veríme, že dieťa nepotrebuje byť najlepšie, potrebuje však cítiť, že je dôležité. Že je obklopené ľuďmi, ktorí ho berú takého aký je a podporujú ho.
Prostredie, kde dieťa trávi 8 hodín denne, nesmie byť len o učení. Preto je Neškola miesto, kde deti s kamarátmi objavujú fungovanie sveta, zabávajú sa spolu, debatujú a nachádzajú úprimné priateľstvá. Veríme, že cesta k radostnému učeniu sa, je postavená na správnej kombinácii láskavého prístupu, jasných hraníc, priateľských vzťahov, zaujímavých tém, adekvátnych výziev, humoru a slobodnej hry.
Vnútorná motivácia
Dieťa potrebuje vnútornú motiváciu učiť sa a objavovať. Ak sa niečo nechcete naučiť, nikto vás neprinúti. Rýchle a nesprávne cesty k tomu, aby sa dieťa učilo, keď nechce, využívajú len vonkajšiu motiváciu – učiť sa kvôli rodičom, kvôli dobrým známkam, kvôli strachu zo zlých známok či kvôli pochvale. Veľkým rizikom však je, že keď trest či odmena pominú, dieťa stráca dôvod učiť sa. Preto v Neškole ponúkame príbehy, výzvy, staviame na tom, čo deti baví a dávame im zodpovednosť. Keď si dieťa povie, že chce o tri mesiace samé postaviť raketu, bez problémov sa na ceste k tomuto cieľu naučí rozpoznávať vlastné mená planét, spraviť jednoduchý rozpočet na materiál rakety, vyhodnotiť poveternostné podmienky pre štart, riešiť bezpečnosť štartu aj pravidlá pre divákov.
Vlastný štýl učenia sa
Neučíme sa všetci rovnako a tiež sa celý deň nedá učiť jedným štýlom (napríklad sedieť a počúvať výklad). Jedna z typológií hovorí, že každý z nás preferuje jeden z týchto štýlov učenia sa: aktivista (potrebuje skúšať), teoretik (hľadá logiku a argumenty), reflektor (pozoruje a premýšľa), pragmatik (chce vidieť využitie v praxi). Nakoniec sa každý naučí rovnakú vec, ale keď chcete od aktivistu, aby hodinu sedel a len počúval o danej veci (špeciálne u dieťaťa), začne sa nudiť, vyrušovať, hľadať si iný program alebo na danú tému úplne rezignuje.
V Neškole sa nepýtame, či sa deti chcú učiť, ponúkame im však možnosti, ako sa to budú učiť. Keď počas dňa prestriedame tímovú prácu, diskusiu, individuálne úlohy, energizéry, experimenty, zážitkové hry, expedície aj projektové výzvy, vieme, že sa v niektorej aktivite našlo každé dieťa.
Na efektívne učenie sa stačí málo a pritom je to veľké umenie 🙂