Do nabitého septembra Neškoly so 4 nerodičkami, prváckou víkendovkou, návštevami knižnice a člnkovaním na Draždiaku, sme prihodili aj folklórny workshop. Veď… čo sa budeme v týchto ubehaných, nastavovacích a poprázdninovo šokovaných dňoch trocháriť?
S rastúcou únavou silnela obava, že neškoláci prevrátia očami a budú sa nudiť nad niečím, čo naša krajina už dávno nežije. Folklór? Kroje? Nárečie?
Príprava workshopu s Nikou bola parádna jazda a keď sme sa konečne obliekli do čepcov, sukien a spodničiek, povedali sme si, že minimálne my dve sa dobre zabavíme a zvyšok nejako dobojujeme 🙂
Deti boli nadšené, so zatajeným dychom hladkali jemnú látku stužiek, nespoznávali nás v krojoch, počúvali o fartuhe, hádali, čo znamenajú slová kideľ či ľajbik a zaspievali aj zarepovali niekoľko ľudivých piesní. Podarilo sa, misia splnená.
Kopec energie navyše, logistika kufra s krojmi z Lendaku, plánovanie dramaturgie aj obliekanie krojov boli drobnosti pri tom najdôležitejšom, čo sa nám denne potvrdzuje s deťmi – kľúčom bolo naše nadšenie, ktorým sa nám podarilo ofŕkať deti, nakaziť ich radosťou a priniesť im zážitok z tak malého výseku našej kultúry, akými je niekoľko krojov z malej dedinky na severe Slovenska. Takto nám malé zážitky tvoria mozaiku pamäte, zanechajú pocit, vytvoria základ pre vzťah. Tento bol tak trochu aj o našej krajine.
Mám radosť z toho, že takýmto bonusovým zážitkom, môžeme deti v Neškole viesť k budovaniu ich vzťahu s krajinou v ktorej žijú. Aj vďaka tomu budú mať chuť formovať ju k lepšiemu.
Viera Mojzešová